Škrípanie zubami je veľmi rozšírená nadbytočná aktivita žuvacieho systému, pri ktorej sčasti pôsobia veľmi veľké sily. Môže sa objavovať už v rannom detskom veku. Pacient sám si väčšinou svojich chybných funkcií nie je vedomý, pretože sa prejavujú počas spánku alebo v extrémnych fázach koncentrácie.
Pri škrípaní nie sú preťažované a poškodzované len čelustné kĺby, žuvacie svaly a zuby. Sú možné aj napätia v oblasti hlavy a krku ako i bolesti tváre a hlavy. Škrípanie zubami je spôsobované psychickým preťažením a prípadne prekážkami sklzu pri žuvacích pohyboch. Preto má zmysel zbrúsenie zubov stomatológom resp. „dlahová“ liečba na uvoľnenie a ochranu zubov.
Na uvoľnenie žuvacieho svalstva slúžia aj gymnastické cvičenia. Vzdorovať psychogénnym spúšťačom je často ťažké. Ak pacient netrpí len prechodnou stresovou situáciou, mala by sa v extrémnych prípadoch zvážiť psychoterapia. Lebo stomatologické opatrenia žiaľ často zodpovedajú len zabráneniu poškodeniam a nie odstráneniu príčiny.
Pacient so sklonom k škrípaniu zubov by mal čas svojho života brať na zreteľ, mal by eliminovať stres, lebo ak sa periodicky objavuje, môže zanechať trvalé škody a to nielen na chrupe.
Terapia
Nie je žiaľ zatiaľ známa žiadna terapia, ktorá by pacienta trpiaceho na bruxizmus „oslobodila“ od jeho chybných funkcií. Na druhej strane existuje možnosť na zmiernenie ťažkostí vyplývajúcich zo škrípania zubov a na zabránenie následných poškodení.
Zubným lekárom špeciálne zhotovené „koľajnice“, ktorými sa rady zubov chránia, a prípadne zbrúsenie rušivých zubných kontaktov, pomáhajú aj zmenšiť rozmer chybného zaťažovania. Postihnutý by nemal priesvitné náhryzové „dlahy“ používať len v noci, ale, ak je to možné, aj cez deň. Gymnastické cvičenia pomáhajú na uvoľnenie žuvacieho svalstva.
Rovnako dôležité je aj upozornenie pacienta na jeho problematiku, aby si bol svojich parafunkcií vedomý. Aj keď to na nočnom škrípaní zubov nič nezmení, tak sa dajú pozitívne ovplyvniť nevedomé zvyky počas dňa.
Postihnutý je citlivejší a častejšie preberá vedomé ovládanie. Ak sa ako príčina určia extrémne psychogénne faktory, mal by zubný lekár pacienta opatrne motivovať k návšteve psychológa. Pacient často profituje zo zladenej spolupráce oboch lekárskych odborov.
Profylaxia
Ako už bolo spomínané, takmer každý človek prevádza počas svojho života parafunkcie. Kvôli výskytu parafunkcií v podvedomí sa však nedá zabrániť, aby sa ich určitá miera neprekročila. Preto sa škrípaniu zubov nedá spočiatku predchádzať.